Výzva: 30 dní v ľadovej vode
Alebo ako som začal s otužovaním
Milujem les a hory. Trávim veľa času, tak často ako sa dá. Na biku, na nohách. V daždi a búrkach, v zime, vo výchriciach, bez rozdielu. Mám slabosť pre živly. Vždy som mal. Keď ma ale zastihol nejaký extrém, často sa stávalo (ale nie zas vyslovene pravidelne), že ma sklátilo prechladnutie, zápaly, telo to nezvládalo stopercentne. Klepal som sa jak čerstvo oholený ratlík, navyše som aj vyzeral tak, ako som sa cítil. Rozhodol som sa, že to neprichádza do úvahy. Rozhodol som sa, že svoje biedne, na podchladenie náchylné telíčko, zmením na kus kamenného monolitu, ktorému je úplne jedno, že na neho šlahá ľadový nárazový vietor. Tak som začal s otužovaním. Ešte poznámka, keď teraz hovorím o otužovaní, mám na mysli zábavu v ľadovej sprche, nie polihovanie v jazerách a jarkoch. Má to parádne čaro, ale chce to omnoho intenzívnejšiu prípravu.
Výzva:
ZAČIATOK
KONIEC
STAV
Uzavretý s úspechom
Cieľ (kam sa chcem dostať)
30 dní sprchovania výlučne v studenej vode, denne, každé jedno ráno. Studená voda znamená kohútik otočený na maximum. Zjavne nie je možné, že mi definitívne za akýchkoľvek okolností prestane byť zima. Tak očakávam, že budem neporovnateľne lepšie zvládať chlad.
Metóda (ako sa tam chcem dostať)
Pravidelnosť. Použil som postup, o ktorom píšem v tomto článku.
Výsledok
Paráda. Výsledky sa dostavili už po niekoľkých dňoch. Rezistencia na chlad sa dostavila v plnej sile. Z 30 dňového experimentu sa stala neodmysliteľná súčasť dennej strojovo fungujúcej rutiny.
Ako to celé prebehlo
So studenou sprchou som sa občasne hral už pred tým, ale nemalo to správny efekt. Vlastne, nemalo to žiaden vyslovený efekt. Experimentoval som celkom dlho. Mesiace. Potom som sa nasral a poriadne si naštudoval všetko, čo som o otužovaní našiel (jeden by vytlačil slzu, že ako vedec som to skúšal naslepo, ale niektorí vedci to proste majú radi na divoko … a niektorí to tiež volajú základný výskum). Tu sú moje poznámky. Prvá esencia, ktorá chýbala, bola pravidelnosť. Pevná rutina.
Začiatok bol aj tak celý nedobrý. Začal som v zime, takže ten odpor z toho, že vyleziem z vyhriateho brloha a šmarím sa do ľadovej vody, sa zhmotnil a fyzicky mi cukal okom. Môj úplne prvý zážitok bol: bezohľadné vyliahnutie sa votrelca von mojím hrudným košom. Ovládam sa pomerne dobre, nebol som až tak hlučný. Druhá esencia do puzzle bolo odhodlanie zlomiť paniku z nekomfortu a nastaviť sa na jeho zvládnutie.
So systematickým každodenným otužovaním som začal asi pred pol rokom. Každé ráno, bez výnimky. Zobudenie, voda s octom, silových 5 tibeťanov a ľadovňa. Vždy, každé ráno.
Zmena prišla vyslovene už po niekoľkých dňoch. Niečo puklo (mentálne, nie fyzicky) a všetko sa zmenilo. A už to šlo. Bez problémov a zaváhaní.
Teraz, po pol roku, som cititeľne (presnejšie necititeľne) rezistentný na chlad. Ani priesvitný vzdych po náznakoch prechladnutí a zápalov hrdla, nekontrolovateľné triašky sa prestali konať. Chorý som síce často nebýval ani pred tým, ale občas ma dostali ľadové fujavice. Nedávno som bol (v januári) 2x na baranci (vedľajší hrebeň roháčov, cca. 2100 m.n.m.). Mačky, sneh vyše kolien a epicky ľadový nárazový vietor, čo ma vyfénoval úplne na kosť. Keby ma nezhadzoval z hrebeňa, ani o ňom neviem. A to som prišiel domov a dal si bez akéhokoľvek rozmýšľania ľadovú sprchu. A urobila mi dobre (tak, ako aj tá zaslúžená slivovica po tom).
Tu je efektívny postup, ako skrotiť ľadovú vodu doslovne už za pár dní.