O informačných (k)análoch

Alebo paradox dôveryhodnej autority

Takto to dnes jednoducho je. Z každej strany sa na nás valia kvantá informačného balastu. Je všade a je agresívny. Teraz sa ale nechcem zaoberať tým, že keď zapneš bežné spoločenské médiá, ako telku alebo fasbúk, okamžite ťa stihne anafilaktický šok z extrémneho množstva reklám, ktoré na teba bez akejkoľvek milosti a súdnosti zaútočia. Nechcem hovoriť ani o “objektívnom” spravodajstve, a dnes tak obľúbených “príbehoch a emóciách”, podsúvaných vlastnými slinami okvapkanými slizkými moderátormi, ktorí s ksichtom zaboreným v cudzej osobnej zóne, našepkávajú chorým deťom: “no ukáž, ako si plakal”! Chcem hovoriť o tom, že ak sa našinec snaží dopátrať k nejakej konkrétnej informácii, musí sa prehrabať tonami skresleného, nekompletného, hmlistého, protirečivého materiálu. Toto je dnes východisková pozícia každého, kto chce nájsť odpoveď na otázku, vysvetlenie alebo si chce urobiť prehľad o nejakej oblasti. Takže, ako s takýmto balastom pracovať?

Publikovať dnes môže ktokoľvek, čokoľvek a až na zopár posledných výnimiek, aj kdekoľvek (viď tento blog :)). A keďže sa to naozaj takto deje, zodpovedá tomu aj kvalita informácií, ktoré sú bežne dostupné. Platí to pre knižné publikácie, printové médiá aj internet. Z času na čas sa vyskytne náznak recenzovania kvality, napríklad u knižiek a vedeckých publikácií. Ale ani tam to už nefunguje. Som vedec, viem, ako vyzerajú recenzie článkov. Stáva sa, že publikácie sú tak špecifické, že recenzent v podstate nemá šancu do dôsledkov pochopiť obsah a posúdiť jeho kvalitu. Tak to degeneruje na odhad a posúdenie formálnej kvality. Okrem toho sa často stáva, že aby sa zaplnila účasť na konferencii alebo obsah časopisu, vydavateľ je schopný zobrať čokoľvek. A na internete nikto kvalitu nerieši ani omylom. Naopak, keďže je dnes v móde predať všetko od masti na zhrubnutie penisu až po turbodieselový izbový bager v obľúbenej farbe, kvantita je dôležitejšia ako kvalita. Lebo čím viac textu, tým väčšia šanca, že sa ponuka objaví vo vyhľadávači.

A preto sú dnes informačné kanály kanálmi doslovne. Sú plné odpadu, čo sa účelovo, a preto priemyselne, produkuje. Trocha bokom, mám rád výrazy, ktoré sa dajú brať kadejako doslovne. Informačné kanály, svätá stolica … a tak (hej, viem, som idiot, ale nepomohol som si :)).

Tento text ale nie je uplakaná sťažnosť. Aby som bol férový, veľká česť výnimkám, kvalitné zdroje stále existujú. Len sa ťažko hľadajú a je ich málo v porovnaní s tým všetkým, čo je k dispozícii. A aj tie bývajú protirečivé.

Ako sa prehrabať balastom?

Postupne a kriticky. Hodím okom po internete, lebo ten je mocný panovník a extrémne informovaný sluha. Ak dám teda gúglu zožuť hľadaný výraz, vráti sa také kvantum neusporiadaného materiálu, že by to na 30 metrov rozrevalo stredne veľkú zebru. Hľadať v dnešnom svete kvalitnú informáciu je ako mať chuť na dúšok vody a priložiť ústa k požiarnej hadici. A neexistuje iná možnosť, než začať to všetko postupne čítať a preberať. Niektoré veci sa dajú vyšmariť okamžite. Ja s istotou a nemilosrdne zatváram všeobecné portály a tiež články, u ktorých mi je jasné, že ich zo seba vysúkal nejaký copywriter. A to je dnes veľmi smutná častá záležitosť. Aj špecificky orientované portály platia copywriterov za písanie článkov, pretože kvantita vyhráva.

To, k čomu sa nevyhnutne treba dopátrať, sú informácie podané priamo a osobne profíkmi. Ľuďmi, ktorí sú dlhodobo zameraní na to, čo píšu a ja osobne beriem len takých, u ktorých si overím, že to, o čom píšu aj robia. Aj keď ma to stojí ďalšie a ďalšie hľadanie. A z tých si znova beriem len tých, ktorí to, čo robia, robia viditeľne správne a majú jasné výsledky.

Dôveryhodnosť výberu je extrémne subjektívna. Každý máme iné skúsenosti, iné preferencie. Tie vo finále rozhodnú, aké informácie použijeme. Každopádne, to, čo je potrebné získať na výstupe, sú autority, ktorým plánujeme veriť. Hlavne nech to nie je rýchlokvasený osobný tréner s certifikátom od iného rýchlokvaseného osobného trénera (ktorý si s tým prvým rýchlokvaseným trénerom udelil certifikát navzájom).

Paradox dôveryhodnej autority

Zoberte zopár expertov na jednu oblasť, zavrite ich spolu do jednej miestnosti a nechajte ich tam bez dozoru tak dve hodiny. Keď sa vrátite, zopár ich bude mať rozbitú papuľu. A to preto, že neexistuje jediná pravda, ani jediná správna cesta. A tiež preto, že experti sú už raz takí :)

Tento jav je tak častý, až je v podstate pravidlom. Zapeklité je, že rôzne cesty a prístupy sa môžu nie len líšiť, oni si môžu vzájomne odporovať, dokonca sa môžu vzájomne úplne vylučovať. A to dokonca nemá nič spoločné ani s tým, nakoľko je ten ktorý expert dôveryhodný (pokojne predpokladajme, že sú všetci 100%-tne dôveryhodní). Všetky ponúkané cesty môžu byť správne. Pretože každá je správna len za istých predpokladov a okolností. Je to extrémne subjektívne. To, čo funguje pre jedného nemusí fungovať pre iného. Pre toho zas existuje iný spôsob, ktorý bude správny.

Takže, ako si správne vybrať? Existuje len jediná možnosť, ako to zistiť. A to je odskúšať si to na vlastnej koži.

Nevyskúšaš, nevieš

Je dôležité úrobiť si najprv celkový prehľad. Zorientovať sa v prístupoch, ktoré sú k dispozícii. Prejsť si jednotlivé pre a proti. Hľadať spoločné znaky, hľadať rozdiely. Urobiť si z celého konceptu extrakt toho, čo sa javí byť najdôležitejšie. Toto určite pomáha pri upratovaní a organizácii informácií. Samozrejme platí, že širšie vlastné skúsenosti a intuícia vždy pomôžu pri určení ďalšieho smerovania a zosnovania akčného plánu.

Už hľadanie zdrojov, robenie si prehľadu a štúdium je bezohľadná frustrácia sama o sebe. Ale skutočná frustrácia začína až pri hľadaní spôsobu, ako teóriu úspešne pretaviť do praxe. A to môže byť zasraná alchýmia. Preto treba skúšať a experimentovať. Na sebe. Keď budeš experimentovať na iných, ako to často robia niektorí osobní tréneri, nebudeš vedieť, či to bude fungovať pre teba.

A keďže vždy treba progresovať s rozumom a postupne, na scénu za mohutného aplauzu vykráča ďalša kritická záležitosť. Trpezlivosť. Schopnosť vydržať a zvládnuť frustrácie, ktoré sa nevyhnutne s úsmevom, im tak vlastným, dostavia. Ako dlho to mám ešte skúšať, aby som zistil, či to zaberá? Čo mám skúsiť ako ďalšie, aby som sa pohol ďalej? Odpoveď na tieto otázky dozreje po dlhšom čase. Na takúto odpoveď totiž nevyhnutne treba mať skúsenosti. A tie sa dajú získať nevyhnutne len praxou. A kvalitne prevedená prax nevyhnutne zahŕňa aj zlyhania. Veľa zlyhaní. Vedieť, čo nefunguje, je totiž rovnako dôležité, ako vedieť, čo funguje. Byť v niečom dobrý a nemať skúsenosti - to sa vzájomne totiž vylučuje. Preto je potrebné experimentovať.

A preto je to dlhá cesta plná nástrah a zlyhaní. Prejdú ju len odhodlaní a silní. Je to cesta vlka! :)