Pevnosť, štíhlosť a sviežosť

Návod na zdravie, pomalé chudnutie a získanie energie

Mám jedno dieťa a po pôrode som vážila takmer 65 kíl. Od dospelosti som si udržiavala stabilnú váhu 56 kg. Po 25-ťke som začala veľa športovať a zľahka si upravovať stravu, čo ma dostalo na stabilnú váhu 58 kíl, kde prírastok tvorili svaly, a to bolo viditeľné i z hľadiska pevnosti a celkovej sily. Jednoducho povedané - nikdy som nebola silnejšia a štíhlejšia.

Môže za to však predovšetkým vek - málo starostí a povinností, mladý metabolizmus a pohyb na čerstvom vzduchu a telo znesie všetko.

Môj režim tvoril 2x do týždňa cvičenie v posilňovni alebo tanečnom štúdiu a 1-2x do týždňa niekoľkohodinový výlet na bicykli alebo turistika. Stravovanie nespôsobovalo žiadny rozdiel v mojej figúre - jedla a pila som všetko, veľa, i neskoro večer. To, že som nafúknutá ako tehuľa po každom jedle, to bolo skôr na srandu.

O 10 rokov a 10 kíl viac

Po 30-tke už ide všetko dole vodou. Režim sa rozvráti, keď má človek deti a potom sa to musí poskladať naspäť.

Prvýkrát niečo výrazne obmedziť som sa naučila, keď bábätko Korinka začalo mať koliky. Veľmi pomohlo vypustiť mliečne výrobky, kel, kapustu, brokolicu, karfiol a čokoládu. Už tu sa ukázalo, ako strava výrazne zasahuje do chodu telíčka - sme to, čo jeme, doslova. Koliky prestali a s nástupom papania tuhej stravy som i ja vrátila svoj jedálniček do pôvodného stavu.

Kojenie mi spôsobilo stav večného hladu a tak som proste jedla. Snažila som sa samozrejme vrámci zdravého rozumu jesť zdravo, ale čo je vlastne zdravá strava? Jedla som všetko. Aj vyprážané, aj plnotučné mliečko a jogurty, aj koláčiky, aj chlebík s nátierkami, aj knedlík, proste všetko. S mierou, ale vlastne bez miery. Klasika, normálny štandard v stravovaní.

Veľmi som trpela, lebo som spala málo a mala som na seba veľké nároky - starala som sa o dieťa najlepšie, ako som vedela, chcela som mať doma poriadok, vzdelávala som sa, snažila sa cvičiť a dokonca som aj príležitostne pracovala. Pomáhali mi dlhé prechádzky s kočíkom, častokrát aj 4 hodiny denne. No po 2 rokoch už to bolo priveľa a ja som pomaly kolabovala - bola som večne mrzutá, nielen z nevyspatia. Všimla som si, že po každom jedle ma strašne berie na spánok, a tak som spapala niečo sladké, aby som prežila - a to ma následne uvrhlo ešte do väčších mrákot.

Aby som tento problém prekonala, prestala som jesť ťažké sacharidové jedlá a sladkosti. Prestať jesť cukry bolo najlepšie a nevyhnutné rozhodnutie - jedla som na obed šaláty, mäsko so zeleninou, zeleninové jedlá ako napr. naparenú mrkvu s tofu a slaninou, zelené fazuľky so škoricou, špenátové, kalerábové, cuketové placky, husté namixované polievky, šalát caprese alebo ceasar, alebo proste len párky, či klobásu. Akonáhle som to si dala cestoviny, pečivo alebo zemiaky, mohla som rovno ľahnúť na gauč, nebola som schopná fungovať.

Zvykla som si robiť ku všetkému šalát - natrhať pár zelených listov, zaliať ich olivovým olejom, kvapkami octu a osoliť. Namiesto pečiva sme začali kupovať pohánkovo-kukuričné sucháre. Často prejdu týždne, čo dám do pusy krajec chleba.

A takto, postupne, sa začali kilá roztápať.

Pokusná myš

A tu prichádza do hry ďalší veľký faktor - signály tela.

Pokusy na sebe sú účinný (a možno jediný) spôsob, ako sa zbaviť problému. Dá sa večerné cukanie nôh označiť ako problém, s ktorým by si poradili všeobecný lekár, gastroenterológ či neurológ? Sú výkyvy energie či pískanie v ušiach alebo pálenie záhy niečo, čo sa dá namerať a diagnostikovať? Je to detektívna práca a vyžaduje veľa energie a spoluprácu špecialistov. Ja som sa bála vojsť do toho kolobehu. Bála som sa, že ostanem s papierikom v ruke, kde mi opísali symptómy po latinsky, v horšom prípade s predpisom na medikamenty, ktoré by mi ešte viac narušili črevnú flóru.

A preto som si musela vytvoriť vlastný plán.

A ten plán či predpoklad znel takto: zdravá strava, čerstvý vzduch, striedmosť a kus pokoja sú najlepší liek a prevencia.

Takže zostávalo už len zistiť - čo je to vlastne zdravá strava?

Na internete sa dá nájsť množstvo rád, diét, pokynov a receptov. Je to veľmi mätúce. Predala som takto na bazoši aspoň 5 kníh s receptami, pretože sa mi prestali zdať. Kedysi boli diéty založené na skupine potravín, čo sa mala jesť - napr. jabĺčková diéta, alebo vajíčková diéta. Nuž, sami sme si s Peťom overili, že jednostranná strava spôsobuje iba problémy. Už dvakrát som si robila domáci test "Food Detective" (dá sa kúpiť v niektorých lekárňach) na prítomnosť protilátok voči rôznym typom potravín. To vám príde domov taká krabička, Peťo vám pichne do pršteka a potom frfle, že vám nejde krv, tak vám tam pošťúra ešte viac, vleje to do testovacej misky s drážkami a potom vám tam niektoré dieročky zasvietia, aby ste prišli na to, s čím vaše telo bojuje (v mojom prípade to boli vajcia, pšenica, kravské mlieko, droždie a zázvor) - no a takto sme zistili, že problémom je to, čo sa papalo v našej domácnosti úplne každý deň.

Keby mi to tento jednoduchý test neukázal, tak doteraz len tápam, iba tuším - ale vidieť, ako tie bodky na podložke svietia, že reálne moje telo má tých potravín plné zuby, to už je iná motivácia.

A tak prišla na rad zmena.

Čo nejesť

Eliminačná diéta je teraz veľmi populárna, dá sa o nej čítať od Bukovského po Zlatoša, vlastne všetko to keto a paleo a FODMAP a vegan a bio - to je vlastne eliminácia. Ide viac o to, čo sa nepapá ako o to, čo sa papá. Aj filozoficky, keď sa zamyslím nad tým, že naša doba je doba dostatku a konzumácie - tak mi dáva zmysel, že vzniká smer, ktorý toto trochu oponuje. A veru to funguje, len ľudia si musia sami prísť na to, že to nie je dlhodobo udržateľné - má to byť len krátkodobý formát za samodiagnostickým účelom, oni však potrebujú svaly, tehličky a pekné fotky a tak sa oháňajú steakami, kelmi a zelerovými smootičkami a priečia sa o to, ktorý smer je zdravší. Nuž, môj manžel si vyskúšal keto na celý jeden rok a obaja môžeme potvrdiť, že takého mrzutého Peťa už doma nechceme. Jeho skúsenosť bude tiež na blogu.

Takže späť k tomu eliminačnému pokusu.

Predstavte si, že všetky moje kamarátky majú problémy s trávením. Sme všetky po 35-ťke a bum! - vtedy to prichádza. Už sa to nedá obísť a nedá sa to nevšimnúť. Moje krásne štíhle kamarátky, z ktorých všetky vedia výborne a zdravo variť, majú spolu so mnou taký či hentaký tráviaci problém. Nespať celú noc, lebo bolí brucho? Mať vetry, o ktorých srandujú naši manželia? Akné, za ktoré by sa nehanbili o desať rokov ani naši pubertiaci? No bohužial, je to realita života v istom veku a keď to trápi nás, zdravé osoby, tak nepochybujem, že je to problém, ktorý sužuje celú spoločnosť.

Zdá sa, akoby neexistoval jednotný názor a návod na zdravú stravu.

Z toho, čo vidím na sebe a výsledkoch svojich pokusov, prehlasujem - zdravá strava je individuálny, neustále sa prispôsobujúci jedálniček.

A tak som si našla spôsob, ako si upraviť menu a zistiť výsledky. V momente, ako som sa vzdala pečiva a lepku, prestalo sa mi nafukovať brucho. Lepok je prúser (doslova), pretože v čreve pôsobí ako malé raketky, ktoré sa prerežú cez tenučký obal čreva a urobia mini-dierky, cez ktoré do krvi potom preniká v podstate hovno (prepáčte, ale tak to je, aj keď sa to dá napísať medicínskejšie).

Ako náhradu si ku všetkému, k čomu ide chlieb, dám bezlepkové krekry a šalát, aj ku párkom napríklad. Na večeru si dám namiesto pečiva mäsko, rizoto, šalátik, to, čo ostalo z obeda alebo nič (k tomu neskôr). Ak si dám pizzu, koláčik, či chlieb ku gulášu, tak ma zase nafukuje ako sprostô. To je len ďalší dôkaz, že táto zmena je pozitívna a mám sa jej držať. Po chvíli vám tá potravina prestane chodiť na myseľ.

Ako hovorí môj manžel - zmeny sú takmer neviditeľné. Naplno sa ukážu, až keď sa človek na chvíľu vráti k starému spôsobu a zrazu začne tu bolieť, tam bolieť, stratí energiu, alebo sa vyhádže, a podobne.

Ďalšou zmenou bolo vylúčenie kravského mlieka, s výnimkou mozzarelly a masla. Kupujeme si bezlaktózové jogurty a prepustené maslo ghee. Na takom masle aj varím. Prestala som mať zapchaté dutiny a konečne môžem normálne dýchať nosom. Ak si dám pohár mlieka, opäť na pol dňa nemôžem dýchať nosom. Navyše sa mi vyčistila pleť a už len zriedka sa vyhádžem.

To sú veci, s ktorými človek žije skoro bez povšimnutia, zapchatý nos, vetry, pískanie v ušiach, vyrážky, ekzém, ... až keď znenazdajky ten problém zmizne a potom sa na chvíľu vráti, pretože sme sa vrátili k nejakej problémovej potravine alebo problémovému prostrediu, až potom dockavne, čo s čím súvisí.

Veľkou zmenou bolo vypustenie olejov, okrem lisovaných za studena, ale na tých nevarím, inak sa na panvici prepália. Tými len zalievam hotové jedlo, hlavne šaláty, ale kupujem len tmavé malé fľaše, ktoré po otvorení do 30 dní spotrebujem. Na varenie používam masť alebo maslo, výlučne. Oleje sú neskutočne škodlivé zdraviu a treba sa im vyhnúť na kilometre. Okrem toho, že sú príčinou kardiovaskulárnych problémov, strašne sa z nich tučnie.

Ešte jednu dôležitú vec spomeniem a to sú orechy, semená a strukoviny. Tieto namáčam a preplachujem najmenej pol dňa, aj orechy. Je to dôležité, aby sa odstránili antinutrienty, inak ich jeme zbytočne (sa potom nevstrebajú živiny). "Nafukovacie" sacharidy (fermentačné poly oligo a di- sacharidy) spôsobujú aj syndróm dráždivého čreva a ružienku (rosaceu), takže ja si na to dávam fakt veľký pozor.

Ono to je vlastne celé. My nerobíme žiadne haló alebo žiadnu revolúciu, len sa chceme lepšie cítiť. V mojom prípade, keďže sa mi dieťa stále kojí a doteraz sa kojilo aj 5x za noc, to bol problém s energiou, takže som urobila potrebné kroky, proste aby som prežila deň.

Ako schudnúť

Keď už prišla tohto roku jar a Korinka začala spať celú noc, konečne som si zaumienila, že sa vrátim na pôvodných 58 kíl. Síce sa mi roztiahli kosti, keď sa to tak dá povedať, ale predsa ich nepribudlo! Takže vrátiť sa na váhu spred tehotenstva nemôže byť nedosiahnuteľný cieľ.

V prvom rade som prestala neustále jesť - ja som skutočne jedla od rána do večera bez prestávky. Môj tráviaci systém nemal chvíľu pokoja. Stále som niečo prežúvala ako dáka krava na pasienku.

Takže som si povedala, že budem skúsiť súladiť so svojim telom a pokiaľ na mňa nepríde vyslovene hlad, dám si voraz. Skúšala som nejesť ráno, ako odporúčajú všetci moderní biohackeri, ale môj nízky tlak mi spôsoboval také mrákoty, že som o deviatej už odpadávala. Takže to ne. Nakoniec som prišla na to, že večer po štvrtej už nie som hladná a jediný dôvod, prečo som zvykla jesť večeru bol ten, že celá moja rodina jedla večeru, tak som sa proste pridala. Niekoľkokrát v týždni som poslúchla svoj ne-hlad, dala som si večeru v čase olovrantu a potom som už proste nejedla. Nič mi to nerobilo, cítila som sa dobre, nekrútila sa mi hlava, dokonca mi prestali večer cukať nohy. (Akonáhle som si dala veľkú večeru po piatej-šiestej, tak sa mi veľmi zle zaspávalo a snívali sa mi akčňáky.)

Po pár týždňoch mi váha bez akejkoľvek námahy klesla asi o 4 kilá na 59 kg. Podotýkam, že som sa od pôrodu stále nevrátila k pravidelnému cvičeniu.

Dva centy na záver

Celá sranda s experimentovaním a sledovaním svojho tela - teda či je mu lepšie, keď na pár týždňov vynechám niečo podozrivé, to všetko sa začína v nákupnom vozíku. Do obchodu chodím so zoznamom a s tunelovým videním a aj tak je pre mňa ťažké odolať pokušeniam. Lebo keď máme doma pokušenie, tak ho dakto proste spapá.

Nikto sa nebráni dobrému farebnému jedlu na tanieri, mäsku, z ktorého kvapká šťava, sýtej voňavej chrumkavej zeleninke, na ktorej sa roztápa masielko. Ale ak sú doma pokušenia ako múka mlieko džem, tak minimálne jeden rodinný člen bude vyplakávať, až kým sa nespravia palacinky. A ja teda nebudem robiť palacinky, aby som ich následne nejedla.

Takže všetko je to o zásobách a nákupoch.

Nákup má vyzerať takto: ovocie, čerstvá zelenina (veľa), mrazená zelenina, nesladené jogurty, syry, maslo, orechy a semená, strukoviny, mäso, slanina, ryža basmati, ryba, zaváraniny, horčica, masť, sucháre.

Najprv na to človek kuká, že čo preboha z tohto idem spraviť na večeru pre hladnú rodinu, ale potom si zvykne. Niekedy je to dokonca jednoduchšie, ako predtým, lebo tie jedlá sú naozaj obyč. Ide tam len o chuť a šťavu.

Čo doma vlastne jeme

Urobila som koláž jedál, ktoré sme zvykli a zvykneme jesť - momentálne si dávame od vajíčok pokoj a mliečne si kupujeme bez laktózy, ale inak je to dobrá reprezentácia toho, čo máme každý deň na stole.

Jedlom sa dá opraviť mnohé. Nielen postava, ale aj nálada, pleť, energia a dokonca, ako sa ukazuje, aj rôzne choroby. Predstavte si, že už existuje vedný odbor zvaný nutričná neuroveda - opravou črevnej mikroflóry sa dokážu zlepšiť aj ťažké neurologické problémy. Toto nie je sci-fi, toto je realita. A každý máme tú svoju v rukách.

A to je konec, přátelé!