O pravidlách búrky

Alebo čo sa udeje, keď ťa zožerie nasratý mrak

Búrka a blesky. Ukrutný, neľútostný a neuchopiteľne mocný praživel. Kto ho zažil na miestach, kde sa nedá skryť a nedá sa len tak zdrhnúť, má doživotný rešpekt. Mne sa to už stalo. Tu je krátka story. Dokonca som mal to šťastie niekoľkokrát. Viem, čo búrka dokáže a mám nesmierny rešpekt pred touto masívnou prírodnou silou. Preto, niektoré veci, ktoré tu napíšem, môžu vyznieť tak nejak pateticky. Každopádne, byť priamo vo vnútri a uprostred búrkového mraku je fakt extrém a treba na to mať dostatok smoly (alebo vlastnej blbosti). Takže je to zároveň extrémne zriedkavé. Bežná situácia je, že ťa búrka nemelie práve v takýchto game over situáciách. A bežne sa teda dá pokojne a pohodlne prečkať, v podstate bez nejakého väčšieho rizika. Pravidlá búrky sú ale fakt výnimočne zapeklité. Preto, žiadne rady. Len odporúčania. A nie je ich málo. Tak pome na to.

O búrke

Najčastejšie klasiky u nás sú frontálne búrky a búrky z tepla. Frontálne búrky sú v podstate očakávané a väčšinou sa dajú pohodlne odsledovať cez predpoveď počasia.

Búrka z tepla sa hrá na inom ihrisku. Blesková zmena počasia (niekedy doslovne), hlavne na horách, je totálna klasika. Má vlastnú hlavu, nedá sa predpovedať. A ani slnečné počasie nezaručí, že búrka proste zanovito nevykvasí, len tak, lebo môže.

Deje sa to tak, že vďaka slniečku sa začne odparovať voda a tiež sa tie spodné vrstvy vzduchu a pary pekne zohrievajú. A keďže zohriate stúpa, celý ten cirkus začne plávať smerom hore. A čím je vyššie, tým viac sa ochladzuje. A para sa začne zrážať, začnú vznikať kvapky, poťažmo krúpy. A kde sa vzal, tu sa vzal, narodil sa búrkový mráčok. A ten je psychicky labilný a ľahko sa môže nasrať. A potom sa dejú veci.

Práve preto sa na našich horách sa búrky z tepla najčastejšie dejú poobede na jar a v lete.

Vyslovene nasratý búrkový mrak sa dá spoznať podľa toho, že postupne pekne tmavne, do tmavomodrej alebo vyslovene černie. Búrkový mrak, čo sa nás chystá počastovať zlobou, tiež občas začne vytŕčať hnáty. Začnú z neho vystupovať také prsty a vežičky. Niekedy to vyzerá, akoby námatkovo skúšal, či nevie spraviť tornádo. Môže sa to udiať, ale nie je to pravidlo (tie prsty, nie tornádo). Tiež zvykne byť celkom dusno. A vlastne, hej, spomínal som hrmenie? :)

Dôležitá správa je, že sa to vie udiať celkom rýchlo. Niekedy stačí pol hodina. Takže, keď si niekde v skale alebo na hrebeni a búrka ti vykysne rovno nad hlavou, máš smolu. Uži si to.

O blesku a hrome

Vrchné a spodné konce jeho búrkovosti a, samozrejme, zem, sú natrepané rozdielnymi elektronábojmi. Vrch mraku a zem je nabitá kladne, spodok mraku záporne. Ako búrka kvitne, tento rozdiel sa zvyšuje. Keď je rozdiel nábojov dostatočne veľký, preskočí medzi miestami s rôznou polaritou iskra. Vznikne medzi nimi výboj. To je zrodenie blesku. Ten najčastejšie vzniká vo vnútri mraku. Menej často medzi mrakmi a, samozrejme, medzi mrakom a zemou.

Ono je to celé zaujímavejšie. Keď vznikne výboj, postupne sa šíri bilžšie k zemi. Je to takzvaný leader, voľným okom sa prakticky nedá vidieť. Keď sa líder briblíži dostatočne blízko k zemi, vznikne protivýboj zo zeme k leadrovi. Keď si cmuknú, nastane skrat. Vznikne protivýboj. Mohutný záblesk masívnej intenzity. Ten môže trvať aj 1-2 sekundy a jeho sila a intenzita je brutálna. Ten šlahanec môže mať v priemere aj pár (dokonca desiatok) centimetrov. A toto je blesk, ako ho poznáme. Ten už okom vidieť je. V plnej sile udrie na miesto, z ktorého vyštartoval ten výboj zo zeme.

V momente, keď vznikne blesk, uvoľní sa masakrálna energia a vzduch v bezprostrednej blízkosti blesku sa v momente zohreje na extrémnu teplotu a exploduje. Lebo sa vplyvom tej mega teploty mega rozpína. Túto explóziu je fakt dosť počuť. To je hrom. Blesk a hrom sa dejú v tom istom momente. Ale, keďže je rýchlosť svetla neporovnateľne vyššia, ako rýchlosť zvuku, hrom počujeme v závislosti od vzdialenosti miesta, kde sa udial, neskôr. Logicky. Toto sa dá využiť pre jednoduchý odhad vzdialenosti búrky. O tom trocha neskôr.

Fyzika blesku je nesmierne pútavá a nesmierne zložitá. Tu si preto vystačím len s týmto plazením sa po povrchu. V tomto článku ma zaujíma len to, že sa to deje. A to, že blesk je beštiálne mocný nástroj bohov. Z výkladu vyberám Thora na severe, Dia u grékov a Perúna u slovanov.

Teraz, keď vieme, že blesk je obľúbená božia zbraň, je namieste povedať, že jeho rýchlosť dosahuje 100 000km/h, napätie môže dosiahnuť 100 000 000 voltov, prúd 10 000 - 300 000 ampérov. Keď šlahne, teplota v jeho okolí môže dosiahnuť aj 30 000 stupňov celzia (inak, najchladnejšie miesta na slnku majú teplotu cca 6000 stupňov celzia, to len tak na porovnanie). Tá explózia môže spôsobiť tlakovú vlnu. Všetko +/-, ok? Je tam preveľa faktorov, takže toto je len tak kvôli prehľadu.

Tento námatkový prierez sexi proporciami blesku zrejme stačí na predstavu, čo sa asi tak stane, ak si blesk vyberie, že si cmukne s tvojím čelom. V hre sú vonkajšie a vnútorné (keďže pôjde skrz tvoje torzo) popáleniny, nalomenie alebo zrušenie klepotu srdca, zástava dýchania, poškodenie centrálneho nerváka, narušenie alebo úplné vypnutie vedomia, zlomené dlhé kosti a prekvapivo aj šok. Nehovoriac o tlakovej vlne, ktorá ťa šmarí bohvie kde. Následky budú zodpovedať tomu, ako splachtíš späť na zem.

Tak s týmto teda máme dočinenia. Asi preto sa tomu hovorí živel.

Pracovná náplň búrky

Búrka je cisterna na prasknutie naplnená vodou. Vždy príde s lejakom alebo poriadnou prietržou. A keď si uprostred mraku (napr. na horskom hrebeni), masívne sa zdvihne vlhkosť. Takže človek je do nitky mokrý okamžite v momente takoj hneď.

Pri prietrži treba rátať s tým, že sa môžu lúky meniť na plytké jazerá a môžu sa vylievať jarky. Tiež v lese sa zrazu čapeš vo vode, aj keď bola tvoja noha pred minútou suchá. Dokonca vznikajú potoky tam, kde by ich človek nečakal. Už sa mi viackrát stalo, že pri zdrhačke pred búrkou som bol pri zostupe z hrebeňa zrazu skoro po kolená vo vode tečúcej po úpätí hory. Z minúty na minútu. Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu som bol v potoku.

Raz, keď sme po daždi išli na priečne sedlo, dostalo sa nám výnimočného úkazu. Hej, aby bolo jasné, po daždi = keď dážď skončil, nie počas dažďa, okej? Prehnala sa prietrž. Pod Téryho chatou v priebehu pár minút vyvreli jarky, čo stekali zo štítov do doliny. Tie jarky boli široké pár metrov a videli sme, ako sa neboráci utekajúci v panike späť dole, brodili v tej ľadovej vode skoro po krk. To bol fakt zlý nápad liezť do nej. Áno, aj kvôli teplote vody. Áno, aj kvoli tomu, že potom boli na zime komplet premočení. Ale hlavne, tečúca voda má silu. Strhne ťa. To je jedno, že máš 120 kíl, si top manažér alebo ti to mama dovolila. Každý takýto jarok je potenciálny tobogán, čo ťa povlečie do doliny a omláti ťa o kamene. Tiež môže pridať niekoľko bonusových prepadov, ak sa rozhodne, že občas bude aj vodopádom. Zlý nápad! Jarky sa vždy dajú obísť. Keď človek prehltne hrôzu z toho, že na chvíľu zloží nohu zo značkovaného chodníka, pohodlne nájde miesto, kde sa dajú prejsť suchou nohou. Neliezť do jarkov! Nad týmto sa mi rozum zastavuje. Niektorí ľudia pôsobia, ako by išli so hôr cielene umrieť. A to sme boli len pod térinou. OMFG. Mozog!

Úplne nahovno je, keď si na skale a toto sa ti deje. Dole skalnými stenami zrazu tečú mohutné vodopády. Cez teba, tak to majú najradšej. Aspoň máš postarané o pitný režim. V momente. Tam kde bola ako tak suchá skala, je zrazu mliazgavá šmykľavosť osobne. Vodou rozomleté machy, lišajníky a hlina tú skalu pekne naolejujú. Radosť ju pri lezení obchytkávať.

Je to pomerne častý jav, treba s tým rátať. Kažodpádne, určite nechceš byť vo vode, keď niekde na okolí udrie blesk. Nenechaj sa oklamať, topánka nie je izolant. Bola by to riadna tancovačka.

S tým súvisí ďalšia dôležitá vec. Chrániť sa pred búrkou, to nie je len chrániť sa pred bleskami. S búrkou prichádza aj vietor. Často je to poriadny neurotický fučak. Vietor a mokro, toť kombinácia na koziu riť. Podchladenie z mokra a vetra je často oveľa nebezpečnejšie, ako blesky samotné.

Búrka so sebou občas vlečie krúpy. Na autách nechávajú vypukliny smerom do vnútra. Na tvojej nechránenej lebeni, za sprievodu hravého klepotania, radi nechajú vypukliny smerom von. Ihrajú farbami, prekrásne pulzujú a sú na dotyk príjemné.

Keď ťa búrka navštívi na vyšších miestach, dostaví sa ako hustá hmla. Tmavošedé mlieko. Lebo, veď je to mrak. Nahovno je, že viditeľnosť klesne na hodnoty blízke ničomu. Viditeľnosť zmizne. Už sa mi stalo, že na hrebeni v cca 2000 m.n.m. ma prišla pozrieť búrka a ja som si niekoľko hodín nevidel ani na bagandže. Ešteže ruky som si videl.

Pracovná náplň bleskov

Od nepamäti šíriť hrôzu a byť dôvodom pre vysvetľovanie existencie božstiev.

Tak fajn. Základná úloha blesku je vždy nájsť cestu najmenšieho elektrického odporu. Vždy sa vymláti tou najkratšou možnou cestou. Preto blesky obľubujú vyššie predmety. Nie je ale 100%-tné, že si blesk vždy vyberie ten najvyšší predmet. Preto je dobré nevytŕčať. Dobrý nápad je držať sa čo najbližšie k zemi. Odporúča sa čupnúť si, niektoré príručky prežitia odporúčajú ľahnúť a skrútiť sa do klbka. Skrátka, čo najmenšia styčná plocha so zemou. Najčastejšie odporúčaná poloha je čupnúť s nohami pri sebe, ruky na kolenách. To potom pre blesk vytvoríš čo najkratšiu cestu, takže ťa menej dokaličí, keď cez teba prebehne. A ideálne na izolovanej podložke. Karimatka, ruksak, apod. Je to také ostýchavé s tou izoláciou, ľahšie sa to povie, ako urobí, keď máš aj tak všetko úplne mokré. A tiež, vrámci zmenšovania sa, dobré je nájsť si nejakú dieru, kde sa môžeš strčiť. Ale tak, aby ti tam nenatiekla voda. Lebo voda je ideálny vodič. A my sme tiež vodnaté tvory. Na dobrých 70% sme voda. Tak aj my sme dobré vodiče. Haluz je to celé s tým polohovaním.

Práve kvôli ich atraktívnosti pre blesky nie je dobré byť blízko vysokých predmetov. Keď si vyslovene blízko predmetu, do ktorého šmarí blesk, môže ten výboj “preskočiť” na teba. Proste ťa použije ako doplnkový vodič, lebo si po ruke. Preto sa aj pri skalných stenách odporúča nebyť im blízko. Odporúča sa byť aspoň dobré 2-3 metre od steny. To sa ale ľahko povie, keď nemáš kam odísť.

To isté platí pre skalné previsy a jaskyne. Keď sú malé, tak blesk pekne prejde celým oblúkom a keď si blízko, rád ťa použije.

Blesk sa nezvezie kolmo do stredu zeme, keď pristane. Zvezie sa pekne po povrchu. Dokáže sa pekne plaziť aj na dobrých pár sto metrov. Takže, v okolí miesta dopadu vzniká nebezpečenstvo krokového napätia. Presne to isté, ako pri spadnutých drôtoch vysokého napätia. Preto je naprd napríklad bežať. Keď sa blesk plazí po zemi, čím máš ďalej hnáty od seba, tým väčšia pravdepodobnosť, že ti cez ne prelezie. Preto je aj celkom smola ležať na zemi blízko miesta, kde nebo metne bleskom.

Vďaka tomu, že blesky rady lezú po zemi je fakt zlý nápad zdržovať sa na mokrom. Čo je uber na k*kot odporučenie, keďže leje a všade je mokro. Ale je fajn aspoň nebyť vyslovene vo vode, keď sa dá.

Je tiež také pravidlo, že relatívne bezpečno pred priamym zásahom blesku je v širšom okolí vysokého predmetu. To bezpečné okolie objektu je asi jeden a pol krát jeho výška. V takejto vzdialenosti od toho objektu by mal priamu šlehu vykryť ten objekt. To je celkom možné, takto bude tento predmet pravdepodobnejším atraktorom, ako ty, ale stále je tu to krokové napätie, čo ťa môže došramotiť. Jediné, čo z fyzikálnej definície stiahneš na menšiu hodnotu je to, že blesk nešľahne priamo do teba. Takže byť blízko vysokých predmetov je zlý nápad.

Blesky majú rady kov. Na horách, ktoré majú rôzne ložiská rudy, si blesk môže radšej vybrať šľahanec do úbočia namiesto do vrcholu. Istiace laná, reťaze, rebríky, rošty, skoby, to všetko je kov. Čo najďalej od nich. Zasraný megableskozvod je to.

Ak má človek šťastie, môže mu byť dožičené uvidieť eliášov oheň. Zvyčajne práve na kovových reťaziach alebo pri zemi. Eliášov oheň sú malé výboje, ktoré vyzerajú ako plazivý červeno fialovo modrý ohník. Pekný úkaz je to. Ale, nehasiť. Nedajbože chytať. Nie je to oheň. Je to elektrický výboj, čo sa hrá na oheň.

Ak má človek vyslovené šťastie, môže ho nejaký ten lokálny výboj len tak preventívne pretriasť. To ak si fakt vysoko, priamo uprostred mraku. To ťa môže obtiahnuť pár malých výbojov, čo sa ešte nestali bleskami. Horolezcom sa to stáva, že prídu taký pretrasení.

Zlý nápad je tiež mať nad hlavou samozvaný bleskozvod, ako dáždnik, bike, trekové palice, krosná, čokoľvek. Čím vyšší sa urobíš, tým lákavejší cieľ si. Každá trčiaca anténa navyše je zlo.

Vraví sa, že blesk nikdy nedrbne na rovnaké miesto. Ak aj vidíš, že to práve schytal nejaký stožiar, fakt nie je dobrý nápad namieriť si to pod neho, lebo tam sa už blesk udial, takže ďalší sa neudeje.

Záhada je, čo s elektronikou. Čítal som, že elektropole elektroniky nie je v porovnaní s tvojím vlastným tak veľké, aby elektronika vyslovene lákala blesky viac, než ty sám. Ale, elektronika má elektropole, tak sa nič nestane, keď ju vypneš.

Ošemetné je to s telefónom. Odporúča sa vypnúť. To ale tiež spôsobí, že stratíš kontakt so svetom, čo je fatálne. Potrebuješ dať vedieť, že si v poriadku, nedajbože zavolať pomoc. Takže, najčastejšie odporučenie je vypnúť, veď on sa zapnúť dá vždy, ak treba. Aj keď, šmátrať po dotykovom displeji s mokrými ručiskami, je vždy dobré rodeo. Ale to je jedno, ruky budeš mať mokré tak či tak, takže to absolvuješ, ak treba, či už je telefón vypnutý alebo nie. Jedna informácia pre panikárov, ak by bolo treba, 112-tka sa dá vytočiť aj bez pinu, stačí mať zapnutý telefón.

Na záver k bleskom. Pravdepodobnosť, že si blesk vyberie práve teba, je dosť mizerná. Ale, deje sa to, takže to treba brať do úvahy. Blesky využívajú príležitosti a nekonzultujú, či môžu. Netreba ich ničím provokovať.

Odporúčania, zhrnuté a podčiarknuté

Pravidlo č.0: Nedostať sa do búrky

To je základné pravidlo. Keď ide búrka, nelez tam alebo keď si už vylezený, zdrhaj.

Frontálne búrky sa dajú pohodlne odsledovať cez predpoveď počasia. Tiež, pred túrou vidíš, ako to vonku vyzerá. Keď to nevyzerá dobre, nechoď.

S búrkami z tepla sa nedá robiť nič. Proste sú. Hlavne poobede a keď je teplo. Vtedy je dobré vyraziť čím skôr ráno. Keď sa budeš vracať už poobede, stiahneš tým pravdepodobnosť, že si ťa taká búrka nájde.

Ak máš to šťastie a máš možnosť vidieť, že sa blíži búrka, zdrhaj. Čím skôr treba zliezť čo najnižšie do sedla alebo vôbec preč. Dole. To sa niekedy urobí ťažšie. Ak si na hrebeni, najbližšia ústupovka môže byť niekoľko hodín vzdialená. Ak si v národnom parku, nemal by si zliezť z chodníka. Hlavne žiadna panika, nestrať sa a nechoď dole zo značky. Proste sa bezpečne vráť. Stratiť sa v panike v lese, ktorý nepoznáš, môže byť pre niekoho horšie, ako prečkať samotnú búrku.

Vzdialenosť búrky zistíš jednoducho. Rýchlosť zvuku je cca. 330m/s. Iste, hore dole, závisí to od nadmorskej výšky (teda tlaku), vlhkosti a teploty vzduchu a tak kadejak. Každopádne, dobrý odhad je: každé tri sekundy = 1km vzdialenosti. Vzdialenosť búrky je teda počet sekúnd od blesku do hromu deleno 3. V kilometroch. Ak je búrka bližšie ako 10km (30 sekúnd od blesku do hromu), začína ísť do tuhého. To isté platí, ak sa približuje, teda od blesku do hromu je to stále kratší čas.

Ak ideš na túru, dobrá preventíva je pozrieť si, kde sú ústpupové cesty z hrebeňov, kde sú útulne a horské chaty. Keď sa bude blížiť búrka, budeš vedieť, kam skôr skočiť.

Každopádne, najhoršia stupidita je byť hrdina. Od blesku obhoretí hrdinovia s ľahkými ochrnutiami a logopedickou vadou sú nepoužiteľní.

Ak už v búrke si

Zachovaj pokoj. Strach ti nijako nepomôže, čo sa práve deje sa nijako nezmení, keď sa budeš báť. A panika je zo všetkého najhoršia. Človek si v panike koľkokrát viac ublíži sám, než by mu ublížilo to, čo ho ohrozuje. A potrebuješ rozmýšľať a rozhodovať sa. A to sa v panike nedá. Takže nádych, výdych a bojovný pohľad.

Všetko, čo teraz napíšem platí pre prípady, že sa to dá spraviť, ok?

Zostupuj čo najnižšie, hľadaj skrýšu. Útulne, koliby, chaty, auto. Auto je v podstate úplne bezpečné, keďže sa chová ako improvizovaná Faradayova klietka. Osamotené útulne na otvorenej ploche sú zlo. Stan je tiež zlo.

Ak si v lese, je dobré byť vo vnútri, nie na kraji lesa. Ak hľadáš strom, nehľadáš najvyšší. Hľadáš nízky strom, ďalej od tých vyšších. Ak si na lúke alebo vôbec otvorenom priestranstve, zmizni odtiaľ. S rozvahou, neutekaj, nebicykluj.

Buď čo najďalej od osamotených vysokých predmetov. Stromov, stĺpov, stožiarov, osamotených budov a iných bleskozvodov. To platí aj na horách pre skalné steny, previsy a malé jaskyne.

Dáždniky, trekové palice, akýkoľvek blud nad hlavou preč. Elektroniku vypnúť. S telefónom je to rozpačité. Ja vypínam.

Vyhni sa vode. Nechceš mať vo vani zapnutý fén. Ak potrebuješ prebrodiť búrkový jarok, nelez do neho. Určite nájdeš miesto, kde sa dá preskočiť.

Ak sa ti už deje búrka nad hlavou, buď čo najmenší a trč do priestoru čo najmenej. Rozhodne nebuď najvyšší bod na okolí. Čupni s nohami pri sebe. Ak sa dá, odizoluj sa od zeme ruksakom alebo karimaterou.

Preč od kovu. Istiace reťaze, rebríky, laná, rošty, skoby sú zlo. Buď od nich čo najdalej.

Je to extrém, ale mysli na tlakovú vlnu. Ak sa blesk metne fakt blízko, šmarí ťa to presne do toho, čo okolo seba vidíš.

A prvá pomoc pri zásahu bleskom?

Väčšina ľudí zásah bleskom prežije. Smrteľné úrazy sú, ale to je fakt zasraná smola. Každopádne, aj veľa z tých smrteľných by nebolo, ak by bola poskytnutá prvá pomoc.

Daj vedieť horskej službe alebo 112-tke. Ono, aj keď ti zrejme v momente priamo nepomôžu, môžu ti helfnúť s prvou pomocou, ak ju treba vykonať. A budú o tebe vedieť.

Po riadnom francuzáku s bleskom treba spravidla oživovať. Teda, dýchanie z úst do úst, masáž srdca. Konzultuj so záchranármi na telefóne alebo to proste vedz. To je zo všetkého najdôležitejšie, aby ten, čo to schytal, znova nabehol.

A potom už len klasika. Popáleniny, ostatné zranenia, protišoky. Všetko, čo sa dá.

A keď je to totálne v riti?

Aj také sa občas stane. Najčastejšie uprostred horských skalných hrebeňov vo vysokej nadmorskej výške, z ktorých sa nedá len tak odísť. A nech robíš čokoľvek, všade trčíš a všade si vo vode.

Vtedy sa dá spraviť jediné. Absolútne sa upokoj a počúvaj intuíciu. Tá ti v tom momente poradí najlepšie, čo robiť. Mysli, improvizuj, rozhoduj sa podľa toho, čo sa práve deje.

Jednoducho to preži.