O afirmáciách

Alebo ako sám seba ukecať

”Počúram sa, počúram sa, počúram sa, počúram sa … No nevravel som?!?!?” Alebo .. hovorím si ráno, že môj deň bude na hovno? No jasné, že bude! Presne takto to funguje. Ak niečo dostatočne dlho podsúvam svojmu podvedomiu, nakoniec to príjme za svoje. Automat v našej lebeni potom začne nepretržite pracovať, aby to dosiahol. Cieľ zadaný. Vykonám! Afirmácie sú jedna z možností, ako to spraviť. Je to jedna z techník, ako si preprogramovať lebeň. Ako zmeniť seba samého (a tým aj všetok svet naokolo).

Afirmácie sú stručné, jasné, pozitívne tvrdenia. Formulujú cieľ. Želaný stav. Ten budeme podsúvať našemu podvedomiu. Trójsky kôň v podobe jasne formulovaného faktu. Po lopate povedané, budem to do seba hučať, kým sa to nestane.

Teraz zavri oči a 50x za sebou v mysli zopakuj: ”Dočítam tento článok do konca a bude sa mi páčiť”.

Naša myseľ dokáže úplne nadpozemské veci. Ale treba s ňou vedieť správne hovoriť. Všetko potrebuje počuť správnym spôsobom, aby to správne prijala. Preto si treba afirmácie správne naformulovať. Naše podvedomie funguje na obrazoch. Neanalyzuje logiku toho, čo mu naservírujeme. Vycucne si z toho len obraz a pocit.

Úplne presne ako dvojročné decko na odrážadle. Poviem mu ”Dávaj pozor na ten kameň. Nie že do neho vrazíš. Zdrbeš a rozmlátiš si hubu.” Čo sa stane ledva čo dokončím vetu? Okamžite to napáli to do toho kameňa a hneď je hore nohami s rozfašírkovanou papuľou. Pretože čo som mu v skutočnosti povedal? Kameň, nabúrať, zdrbať sa, pusu, rozbiť. Dal som mu návod, vykonalo ako najlepšie vedelo. Čo by spravilo, keby som namiesto toho povedal ”uži si jazdu, motýlik”? Presne tak.

Mimochodom. Keď som začal používať formulácie, čo idem o chvíľu pitvať, v bežnej komunikácii s ľuďmi, začali sa diať fakt zaujímavé veci. Všetko dostalo takú prekvapivú ľahkosť.

Tak. Ešte raz a znova. Maľujeme obraz. Tak to treba aj brať. Ide sa formulovať

Osobne a pre seba.. Hovorím k sebe a o sebe. To musí byť úplne jasné. ”(JA) SOM zdravý”. ”(JA) MÁM silu jak zver”. ”(JA) DOKÁŽEM prehltnúť mydlo bez hryzenia.”

Tu a teraz. Naše podvedomie má hlboko v péčku, čo bolo alebo čo bude. Nezáujem. Vo fyzickom svete žijeme jedine v tejto jedinej chvíli. Všetko ostatné je len v hlave. Afirmáciu treba zosnovať tak, ako by to, čo chceme, už existovalo. Práve teraz. ”Zdvihnem 200kg deadlift” je zle. A podvedomie na to: ”A kedy presne že ho to chceš dvihnúť? Niekedy? Zamietnuť.” Omnoho lepšie je ”Dokážem zdvihnúť 200kg deadlift”. Teraz hneď!

Pozitívne. Podvedomie nerozlišuje zápor. Keď poviem “Ja už nesľopem”, je to obrázok chlastu. Alebo “Alkohol mi nerobí dobre”. Cítim sa na hovno, len čo si to prečítam. Zasejem negatívne, zožnem negatívne. Z negácie sa ťažko vytesáva pozitívny pocit, ktorý potrebujeme vytvoriť.

Presne v takýchto prípadoch je dobré nejako to obísť. Chodím raz do týždňa hrávať biliard a to vzduchom zasviští aj pár slivovíc. A slivovice sú známe tým, že chodia v stáde. A občas teda príde riadna črieda. Na druhý deň som potom jak po lobotómii, tak som si povedal, že to utnem na rozumnú mieru. A na mňa fakt dobre zaberalo ”biliard mi ide parádne s čistou hlavou”, ”moja hlava je vždy jasná”. Pomáha dať to do kontextu.

Ak to fakt nijak nejde, nie je to zas také strašné. Dôležité je predstaviť si pri afirmácii cieľový stav a mať z neho skvelý pocit. Nepoužiť slová, ale len obrázok. Jasne si predstaviť celú situáciu. Vybavím si, že ku mne ide mne poldecák. Ten obraz v predstave zoberiem, preškrnen, pokrčím, podupem, spálim a ešte si na to aj odpľujem. Predstavím si, ako poldecák odmietam. Ako si užívam čistú hlavu. Ako mi to dáva obrovské možnosti, ktoré mi alkohol bez pýtania odreže. Toto je slušne fungujúci bajpas. U mňa zabral k prijateľnej spokojnosti.

Stručne a jasne. Prekvapenie. Čím je afirmácia jednoduchšia, tým je zrozumiteľnejšia. ”Moja manželka je úžasný tvor, pretože mi dáva slobodu, občas ma nechá sedieť na hajzli aj pol hodinu a má dlhé mihalnice.”. Keď som to skúsil teraz po sebe zopakovať, v polovici vety som nevedel, čo chcem povedať. Nehovoriac o tom, že toto ide totálne opačným smerom, než je podstata. Lepšie je ”Mám úžasnú ženu.”

Podstata musí byť úplne jasná. ”Chcem mať pri sexe erekciu.” Podvedomie: ”Chceš? Tak pokojne chci ďalej. Nastavujem chcenie.” Lepšie je ”Mám pucku vztýčenú jak obecný bujak.”

Realisticky. V tomto svete sa zvykne uskutočniť len to, čo je naozaj fyzicky možné. Aj keď. Hranice neexistujú a hrať sa treba. Keď si budem hovoriť, že ”dokážem rozrevať zebru pohľadom” .. kto vie. Neskúsiš, nevieš.

Nekonfliktne. Želané ciele sa musia vzájomne podporovať a dopĺňať. Mať protichodné ciele? To ako fakt? Ak podvedomie vyňuchá konflikt v zámeroch, stiahne sa z ihriska. Tak nech to do seba zapadá ako tetris.

Ako to celé spraviť?

Opakovať, opakovať, opakovať. Napísať si svoje afirmácie na papier a prečítať si ich. Alebo si ich rovno každý deň znova a znova napísať. Zhmotnená myšlienka, lepšia myšlienka. Ak si lemra, tak si to opakuj aspoň v mysli. Minimálne raz za deň. Ideálne pred spaním, nech má lebeň na čo myslieť počas spánku. Častejšie, lepšie.

Dá sa to ešte parádne vylepšiť. Uveriť tomu. Doslovne. Afirmácie je potrebné v mysli úplne prežiť. Vytvoriť obraz. A precítiť ho so všetkými detailami. Ako by to bolo naozaj. A ako by sa to, čo chceme, už naozaj dialo. Prežiť ten pocit spokojnosti. Masívne vizualizovať. Duchárina? Prd! Je to fakt. Takto to do podvedomia vlezie ako po naolejovanom masle.

A ako to dostať úplne na steroidy? Urobiť to celé počas meditácie. To je asi taký rozdiel, ako zapíjať slivovicu nie vodou, ale borovičkou.