Ako sa naučiť meditovať

Alebo ako vyrobiť ticho. Jednoduchá technika, tipy a triky

Keď som bol na strednej, mal som svoju prvú rockovú kapelu a bol som totálny hipík. Fičali sme na muzike 60-70-tych rokov a páčila sa nám tá generácia. To, ako rozmýšľala a na čom fičala. Voľná láska, liberálne myslenie, odmietanie násilia, ale hlavne aj … zmenené stavy vedomia, šamanizmus, astrálne cestovanie, paralelné vesmíry, alternatívne reality. A to ma úplne magneticky priťahovalo. Vtedy sa to riešilo drogami. Fakt veľa syntetiky. To som nikdy nepodporoval, proste mi to nesedí. Aj keď. Neviem prečo, ale vždy som jazdil na rastlinstve. Tak sme mali aj obdobie, keď sme chodili do lesov kadečo experimentálne objedať (a potom hrdinsky čelili dôsledkom). Príroda je najmocnejšia. Každopádne, v tom období som sa začal fakt veľa hrabať v knižkách o alternatívnych stavoch vedomia. Čítal som všetko, čo sa dalo zohnať. Vtedy to celé pre mňa bola vyslovene číra mystika. Tak som tomu rozumel. Potom sa mi do ruky dostala jedna kniha. Ovládanie vedomia od Josého Silvu. Bola tam detailne opísaná technika meditácie. A ja som sa s ňou začal hrať. A za vyslovene krátky čas cvičenia sa dostavil totálny majndfak. Objavil som meditáciu. Zažil som to. Bolo to snáď lepšie, ako prvý orgazmus (pri sexe so živou ženou). Mystika bola okamžite rozšírená o vyslovene funkčný nástroj v momente použiteľný vo svete najreálnejšom.

Neprestal som to študovať, lebo ma to stále priťahuje. A vyskúšal som veľa kadejakých techník, lebo všetko sa vždy ešte dá vylepšiť. A pokojne poviem, že princíp je vo svojej podstate stále rovnaký. Tak napíšem to, čo funguje mne.

Čo chceme spraviť

V prvom rade sa chceme dostať do meditačnej hladiny. Kontrolovanou fyzickou relaxáciou tela potrebujeme myseľ zviezť do hladiny alfa. Do hladiny medzi bdením a spánkom. To je želané pracovné prostredie. Tiež sa budeme hrať rôzne žartovné hry s našimi myšlienkami. Už po ceste do meditačnej hladiny, a potom hlavne v nej. Len pre istotu, pred akýmykoľvek hokusmi pokusmi je určite dobré vedieť, čo meditácia je.

Miesto a čas

Keď sa človek učí meditovať, je úplne normálne, že ho z relaxácie vykopáva úplne všetko. Každý zvuk, každé zasvrbenie, proste každý, aj ten najmizernejší vnem. Preto je dobré zašiť sa niekde, kde je kľud a ticho. Akékoľvek vzruchy z prostredia stiahnuť na maximálne minimum. Čím menej je človek skúsený, tým je to dôležitejšie.

Preto je napríklad na začiatku dobré učiť sa meditovať tesne pred spaním (a pokojne pri tom aj zaspať) alebo hneď ráno po zobudení. Lebo mozgovňa je svojou aktivitou fyzicky bližšie k meditačnej hladine. Je to absolútne individuálne, ako všetko, čo je s meditáciou spojené. Ja napríklad ráno nezvyknem meditovať, pretože väčšinou ma to stojí fakt veľa úsilia. Tá moja hlava je totiž ráno už v totálnom fokuse na to, čo idem spáchať cez deň. Takže nechce relaxovať, chce okamžite vyraziť meniť svet. A ja s ňou nechcem bojovať. Bojovať vlastne nie je dobré s ničím. To je väčšinou. Sú rána, keď meditujem, pretože je to súčasť môjho nastavenia na deň. Napríklad, keď je niečo v hre. Mám dôležité pracovné stretnutie alebo robím prednášku, a tak. Pomocou meditácie sa na to nastavím. Nedá sa ani opísať, aký je rozdiel urobiť niečo s totálnym nastavením alebo bez neho. Takže, závisí. Večer, ako posledná vec pred spaním - už rovno v posteli, je ale jedna z najlepších možností.

Meditovať sa dá, samozrejme, kedykoľvek a kdekoľvek. Ja som si zvykol na chvíľu meditovať poobede. Som (často) sám v kancli v buzinec centre, takže na chodbe je občas rušno. A ako spieva Nohavica - po chodbje furt ňekdo choooodil, tak nebylo z toho nic. Regulérne som napchal štuple do uší a už to šlo.

Milovníkom rituálov naozaj nič nebráni určiť si na meditáciu jedno miesto a jeden čas. Riťuály sú fajn. Pomáhajú, lebo opakovaná asociácia je dobrá. Lebo pavlovovský reflex proste funguje. Na začiatku to môže naozaj pomôcť. Keď si už človek meditáciu osvojí, prestane to byť dôležité.

Poloha

Správna poloha je najdôležitejšia. Umožní nám maximálne vnímať (ma)čakrálne astrálne energie. Pomaly si sadni do pozície ľavotočivo invertovaného lotosového kvetu. Tak, aby tvoje tretie oko hľadelo smerom na severo-severo východ. Pomaly si zastrč palec svojej pravej nohy do riti pod uhlom 45 stupňov. Ak niekde nájdeš podobný postup, s úplným pokojom ho okamžite spláchni do hajzlu.

Jediné, čo je na polohe dôležité, je, aby bola pohodlná. Na začiatku preto, že o akokoľvek nepohodlnej polohe človek proste vie. Otravuje to a vykopáva to z relaxácie. Takže, je to jedno. Najlepšie je ležať alebo sedieť tak, aby nič neomínalo.

V tomto momente chcem byť viac praktik, ako energetik. Ale predsa len jedna energetická poznámka. Podľa východnej medicíny (je staršia, ako západná) je telo predláždené meridiánmi - cestami, ktorými prúdi v tele energia. Akupunktúra napríklad funguje na meridiánoch. Z iného, menej exotického, pohľadu v našom tele prúdia tekutiny. Lymfa, krv a kadečo. Ak naša poloha nebude ničomu brániť vo voľnom prúdení, bude to len lepšie. Úplne jednoducho. Hlavne rovný chrbát je lepší, ako zhrbený. Najdôležitejšie stále ostáva, že poloha musí byť v prvom rade pohodlná. Toť vsio.

Cesta do alfy

Zopár teplých slov na úvod

Ideme umlčať myšlienkový hukot. Odstaviť komentátora v hlave. Spravíme to preladením mozgovne na pracovnú frekvenciu hladiny alfa. Ideme to urobiť vedome a kontrolovane. A keďže vo vnútri našej lebene počuje každý všetko, naše rozumové ja bude plne informované o tom, aké pykle na neho kujeme. Na začiatku sa preto zvykne (skoro s istotou) vzoprieť. Môže sa vzpriečať nejakú dobu. Bude sa nám to snažiť skomplikovať, znepríjemniť, sabotovať, zničiť. Môže to trvať pokojne aj niekoľko (možno aj desiatok) pokusov. Je to individuálne. Nevadí to. Je to súčasť hry. Nakoniec sa prispôsobí. Uvedomí si, že tým robíme službu aj jemu. Dôležité je nechať tomu voľný a prirodzený priebeh. Nebojovať s tým. A najdôležitejšie je neurobiť z toho záver typu “na mňa to nefunguje”. Treba sa to naučiť a to chvíľu trvá. Toto je iniciačná fáza, ktorou musí prejsť každý. Ak na to niekto nemá trpezlivosť, tak práve ten a práve preto by to mal skúšať o to viac.

Toto je veľmi dôležité. Postup prechodu do meditačnej hladiny musí byť zautomatizovaný. Je to v podstate neuro-motorický vzor, ktorý si je potrebné osvojiť a potom dodržiavať. Princíp grease the groove. Je to navlas to isté, ako správne sa naučiť deadlift. Čím precíznejšie je nadrilovaná technika, tým efektívnejšie ho mozgovňa a následne telo vykoná. Dôsledky? Príšerné. Postupným cvičením sa do meditačnej hladiny dostaneš stále ľahšie a ľahšie, až to jedného dňa bude najľahšie. Pravidelným drillom bude možné dostať sa do meditačnej hladiny prakticky okamžite a kdekoľvek. A to je vedľajší efekt na nezaplatenie. Zautomatizovať. A to cestu dnu aj von.

Držka a telo sú jedno. Sú prepojené. Zmení sa jedno, automatický sa zodpovedajúco zmení druhé. My sa chceme dostať do stavu hlbokej relaxácie. Telo aj myseľ budú relaxované zároveň. A jednoduchšie sa to urobí relaxovaním tela. Lepšie sa to vedome kontroluje. Myseľ sa tomu rada prispôsobí.

Použijem na to dýchanie. Dýchanie je automatický proces, ale príroda nám dovolila používať ho vedome, ako nástroj. Každý pozná hlboký nádych a výdych, keď je do zelena nasratý. Čo sa stane? Uvoľní sa. Presne toto idem použiť. Bude to kontrolovaný proces. Budem mať sám so sebou po celý čas prechodu do alfy kontrolovaný vnútorný dialóg. Budem si hovoriť, čo sa deje. Je to dôležité. S telom hovorím JA, nie komentátor. Je to úplne iný hlas, ako ten, čo chcem umlčať. Budem používať afirmácie. Pozitívne tvrdenia formulované v prvej osobe, v čase tu a teraz (afirmácie si zaslúžili samostatné poznámky). Telo ich bude počúvať a vykoná, čo mu poviem (vždy to robí, aj keď to občas vyzerá opačne). V podstate je to forma autosugescie.

Hlavne na začiatku je dobré nastaviť si, kedy je cesta do meditačnej hladiny končí. Máme v sebe ten mechanizmus. Keď si to nastavíme, naše telo a myseľ sa tomu prispôsobia. Príklad? Povedz niekomu, že smrdí. Myšlienka zhmotnená. Garantujem, že sa tak aspoň chvíľu bude cítiť.

V princípe je to jednoduché. Postupným uvoľnením tela uvoľním myseľ. Až tak, že sa preladí na skoro spánkové frekvencie. Budem medzi bdením a spánkom.

Dám dve dobre fungujúce alternatívy pre postup. Ideme na to.

Postup

Vhodné miesto a poloha. Hlboký nádych a pomalý pokojný výdych (ako tlačítko štart to funguje dobre). Plne si uvedomím, že začínam. Poviem si “Vchádzam do meditačnej hladiny. Moje telo a myseľ sa úplne uvoľňujú. Postupným uvoľnením tela sa úplne uvoľní moja myseľ”.

Po celý čas pokojne normálne dýcham. Pri každom výdychu si predstavím, ako sa moje telo uvoľňuje. Priebežne hovorím “moje telo a myseľ sú s každým výdychom uvoľenejšie”. S každým výdychom naozaj fyzicky cítim, ako sa telo uvoľňuje. Ako sa postupne mení na handráčika. Postupne si úplne prestanem telo uvedomovať. Zmizne ten fyzický pocit. Moja myseľ sa uvoľňuje zároveň s telom. S každým výdychom. Pocitovo je to veľmi podobné, ako pri zaspávaní.

Alternatíva #1: počítanie ovečiek naopak. Deti počítanie ovečiek odpáli do spánku bez problémov. Počítam od 100 po 0. Odpočítavanie do 0 je symbolické. Znamená, že smerujem k ničomu. K úplnému pokoju. Nula je pre úplný pokoj pekný symbol. Odpočítavam s každým výdychom. A s každým výdychom si uvedomujem, že sa blížim k úplnému tichu. Keď som na čísle 10, s každým ďalším výdychom si poviem “Vstupujem do svojej meditačnej hladiny. Moje telo a myseľ sú úplne pokojné.” Keď príde 0, som tam.

Alternatíva #2: mentálna masáž. Postupne si vedome uvoľním každú časť tela. Začnem pri prstoch na nohách. Venujem im pár pokojných výdychov. Uvedomujem si, že s každým výdychom sa moje prsty na nohách uvoľňujú. Fyzicky cítim, ako v nich povoľuje napätie. Poďakujem im, že sú mojou súčasťou a že tak skvele robia svoju prácu. Tento rituál postupne urobím pre každú časť tela. Prejdem všetko zdola nahor. Kĺby, svaly, vnútorné orgány. Zvlášť pri svaloch sa dostavuje ten pocit fyzickej relaxácie. Keď sa dostanem na vrch hlavy, začnem odpočítavať od 10 po 0. S každým výdychom odpočítam a poviem si “Vstupujem do svojej meditačnej hladiny. Moje telo a myseľ sú úplne pokojné.” Keď príde 0, som tam.

Ako viem, že som v alfe? Ten stav by som opísal asi ako bdelý spánok. Telo fyzicky nie je cítiť. Neviem o ňom. Som v stave hlbokej relaxácie. Je úplné ticho. Meditujem.

Cesta z alfy

Keď sa rozhodnem, že balím a idem späť, je dobré urobiť to kontrolovane. Mať na to jasný postup. Môj funguje takto. Poviem si “Ďakujem, že som mohol takto úžasne zrelaxovať. Opúšťam svoju meditačnú hladinu. Vraciam sa späť.” Začnem počítať od 0 do 10. Lebo sa vraciam z ničoho. S každým výdychom pripočítam a uvedomím si, že sa vynáram a som bdelejší. Keď som pri čísle 5, s každým odpočítaním poviem “Som úplne pokojný, silný a cítim sa vynikajúco”. Keď odbije 10, otvorím oči.

Keď otvorím oči, bežne sa mi stáva, že sa cítim, akoby ma niekto zobral betónovou bridlicou po čele. Nevadí to. Je to v pohode. Trvá to len pár sekúnd, kým systém kompletne nabehne späť. A stav vnútorného pokoja sa dostaví hneď na to.

Hry s myšlienkami

Toto tá najdôležitejšia časť, hlavne na začiatku. Myšlienky sa budú hemžiť počas cesty do alfy, aj v nej. Najtypickejšie sú divadelné predstavenia našeho rozumového večne komentujúceho magora. Hlavne v začiatkoch môže byť úplne vyšinutý a niekedy nám to môže vyslovene sabotovať. Snažím sa uvoľniť, ale myšlienky sa idú totálne scvoknúť. Prekrikuje sa jedna cez druhú. A úplná klasika sú vstupy ako: “Aj tak je to na hovno, na čo to robíš, ty debil?”, “Aj tak ti to nepomôže”, “Ty sa nikdy nevieš uvoľniť”, “Strašne ťa svrbí vták, poškrab sa, teraz hneď”, ..

Hej. Je tu ešte ďalšia úroveň našepkávania, ako “oooo .. to je tak príjemné ..cikáš” alebo “..kakáš”. Tak toto vôbec nikdy nepočúvať. Hlavne nie vo sne. Je to pasca!

Čo s tým? Presne toto chceme odstaviť. Hlavne na začiatku sa môže stávať, že to celú relaxáciu úplne zničí. V takom prípade je dobré na chvíľu (alebo pokojne aj úplne) prestať. A len tak proste byť. Povedať si “Odosobňujem sa od týchto myšlienok. Nie sú moje. Nemajú so mnou nič spoločné. Toto nie som ja.” A vedome sa pozrieť na tieto myšlienky z pohľadu nezávislého pozorovateľa. Zhora. Nerozmýšľať o nich. Nerozvíjať ich. Nechytať sa ich. Treba ich nechať tak. Budú prichádzať a odchádzať. Treba sa naučiť len tak ich sledovať a postupne si ich prestať všímať. Ten hlas v hlave sa občas nedá úplne umlčať, ale dá sa naučiť úplne ho ignorovať. A neskôr sa opäť vrátiť k meditačnej technike. Pôjde to postupne lepšie. Je to najdôležitejšia súčasť hry.

Tipy a triky

Ak je myšlienok príliš veľa a sú fakt nezvládnuteľne otravné, pomáha koncentrovať sa na konkrétnu vec. Napríklad sústrediť sa na vlastný dych alebo na tlkot srdca. A sústredene si predstavovať, ako s každý výdych postupne relaxuje celé telo. Sústrediť sa v tomto prípade znamená neustále si to predstavovať, akoby nič iné nebolo. A aj si to hovoriť. “Nič neexistuje. Je len môj dych.” V podstate ide o to, že myšlienky, ktoré nechceme pretlačíme myšlienkou inou. Jednou jedinou. Netreba to robiť agresívne. Stačí si neustále uvedomovať, na čo sa koncentrujeme. Neustále na to myslieť. To pretláčanie postupne zaberie a umlčí to všetko ostatné.

Čo sa koncentrácie týka, niektoré meditácie sú postavené na sústredení sa na jedinú vec. Fixovanie plameňa sviečky, dychu, tlkotu srdca, šamani si bubnovali alebo dokonca počúvanie kadejakých meditačných nahrávok. Ako, fajn, je to spôsob, ako vytlačiť všetky ostatné veci, takže sa človek do meditačného stavu dostane. No sú tu dve “ale”. (1) To, čo chcem, je meditačná technika, ktorú viem použiť kedykoľvek a kdekoľvek sa mi zachce. Je fakt na jelení prd nosiť si so sebou sviečku, bubon alebo niekoho, kto do mňa bude musieť hučať. Je dobré mať natrénované niečo superflexibilné. (2) Meditácia je stav, ktorý by mal byť mindfull. Myseľ by mala byť schopná vnímať celú prítomnosť so všetkým, čo sa v nej deje. Obmedzenie pozornosti na jedinú vec je možno fajn, ako cesta do alfy. Ale nie je to dobrý spôsob trávenia času v nej.

Ak som urobil celý proces a nič sa nedeje, lebo som bdelý a bodrý jak veverica? Treba začať znova. Ja som na začiatku celý proces opakoval aj niekoľko krát. Alebo som počítal od 500. Treba to skúšať. Chvíľu trvá, kým sa to človek naučí.

Ako dlho trvá cesta do meditačného stavu? To je extra individuálne. Ak je to naozaj dôležité, aký je problém zmerať si, koľko trvá 100 výdychov? Ak si človek proces osvojí, môže to trvať pár minút alebo dokonca sekúnd.

Ako dlho trvá meditácia? To je extra individuálne. A je to jedno. Dôležité je len dostať sa do meditačného stavu. Aspoň na moment. Moja bežná meditácia trvá zhruba pol hodinu.

Čo sa dá robiť v alfe?

V prvom rade jednoducho byť. Užívať si prahlboký pokoj a ticho. Byť sám so sebou.

Ak už človek dokáže meditovať, myšlienky sa v alfe neobjavujú,. Ak sa nejaké objavia, je na to dôvod. Potom je dobré si ich vypočuť. Možno je niečo dôležité, čo si sám chcem v pokoji povedať.

Meditácia je mocný nástroj. Dá sa použiť aktívne. Je možné zmeniť seba samého, ohýnať realitu, zhmotňovať myšlienky, liečiť. Že to znie ako mágia? To preto, že toto už je mágia!